Toto je zrejme priestor okolo "Levej" fontány na námestí Nežnej revolúcie. Keď sa po úkladnej vražde Jána a Martiny zdvihli občianske protivládne protesty, rodiny s deťmi mali svoj priestor práve v bezpečných zálivoch okolo tejto fontány a medzi lavičkami okolo blízkych stromov.
Chodili sme sem pravidelne na každý protest, s vtedy dvojročnou dcérkou a druhou v brušku mojej manželky. Spolu s nami aj veľa našich priateľov a ich deti. Z prejavov na pódiu sme nepočuli veľa, možno len výrazného a naliehavého Richarda Stankeho. Dôležitejšie bolo vyjadrenie sústrasti a protestu osobnou účasťou.
Detičky sa hrali ako v škôlke vnútri fontány. Stále sme ich napomínali, aby nekreslili kriedami na samotný historický objekt fontány. So slušnosťou musíme začať všetci u seba.
Dcérka sa tu naučila spievať hymnu a skandovať "Dosť bolo Fica". Prešli dva roky, veľa sa zmenilo, ale zápas o slušnosť trvá naďalej.
Aha, náš malý kamarát Dávidko! A keby išiel fokus kamery trošku vyššie, určite by sa pár známych tvárí ešte zjavilo. Som vďačná, že sú tu, aj keď ich všetkých nepoznám. Nebyť mojej bubliny, asi by som Slovensko nepokladala za dobré miesto pre život mojich detí. Vždy som si myslela, že naša bublina je malilinká, ale nedávne stretnutia na námestiach ma presvedčili, že je dostatočne veľká na to, aby sme tu mohli slušne fungovať...