tu bol jeden skvely zur. Eurovea - grafiity budova ;)
Tieto budovy sú súčasťou spomienok na divadlo a krčmu Stoka. Práve nedávno som rozmýšlala, či ešte potom vznikol tak špecifický priestor akým bola Stoka. Spontánne stretnutia, zoznámenia sa. Hmýrilo sa to postavičkami. Pamätám si na jedného námorníka a jeho príbehy. Aj na to, že sem chodili skíni- náckovia a občas sa to zomlelo. Ale o tom je ťažké písať, keď sa vraciame práve do tých po tejto stránke temných 90-tych. Stoka je pre mňa symbolom 90-tych rokov a začiatkom nového milénia. Škoda, že len začiatkom.